Porušuj predpisy, inak dostaneš výpoveď!

Mnoho slovenských vodičov z povolania je nútených porušovať predpisy. Konkrétne predpisy stanovujúce maximálny čas, ktorý môže vodič stráviť pracovne za volantom (za deň, za týždeň) a zároveň minimálny čas určený na prestávky počas jazdy. K tomuto porušovaniu ich nútia ich zamestnávatelia. Podľa výsledkov ankety portálu Profivodic.sk sa to týka až 79,3 % profesionálnych vodičov! 

Zdá sa, že pre naše dopravné firmy sa podvody s výkazmi práce, či iné porušovania zákonov stali bežnou praxou. Tieto firmy sa často svojim zamestnancom, vodičom - či už priamo alebo nepriamo - vyhrážajú, že ak nebudú porušovať predpisy o pracovnom čase, tak ich jednoducho prepustia. V čase rastúcej nezamestnanosti im takéto praktiky zjavne "prinášajú ovocie". Mnohí vodiči totiž v obave zo straty zamestnania radšej mlčky prijmú takéto "pravidlá". A nemožno sa im čudovať. Často nemajú na výber - ak chcú z niečoho živiť seba a svoje rodiny, splácať pôžičky, či hypotéky... Pokiaľ sa tento problém nezačne riešiť kolektívne, individuálny odpor zamestnancov prinesie len opak toho, čo chceli - namiesto zlepšenia pracovných podmienok dostanú výpoveď:

„Keď šéf videl, že som zopárkrát potiahol cez povolený denný limit, chcel odo mňa, aby som ťahal aj cez povinné odpočinky. Keď som začal odmietať, za odmenu som dostal výpoveď.“ - zdôveruje sa nemenovaný vodič.

Výsledkom sú unavení, nedostatočne oddýchnutí vodiči. Predpisy o pracovnej dobe pre vodičov však nie sú samoúčelné. Nie je snáď treba nikoho presviedčať o tom, že u fyzicky a psychicky vyčerpaných vodičov je vyššia pravdepodobnosť, že spôsobia dopravnú nehodu. V konečnom dôsledku teda na chamtivé, bezohľadné a predpisy obchádzajúce chovanie zamestnávateľov doplácajú všetci účastníci cestnej premávky. Smutné je tiež to, že ak sa nakoniec stane nehoda, ktorú zapríčiní vyčerpaný vodič v dôsledku únavy, plná zodpovednosť za túto nehodu padá len na jeho plecia.

Čo by mali vodiči z povolania robiť, ak sa chcú proti takémuto postupu brániť? Zamestnanec môže napríklad podať sťažnosť. Sťažnosť sa však podáva zamestnávateľovi. Ten je síce tým pádom povinný túto sťažnosť prešetriť a vykonať nápravu, avšak zamestnanec môže niekedy len veľmi ťažko dokázať, že ho jeho nadriadený slovne nútil k nepovoleným nadčasom. Navyše, nie je, žiaľ, nič nezvyčajné, že takýto zamestnanec dostane následne výpoveď z "celkom iných dôvodov" alebo proste bezdôvodne. A je jasné, že v takom prípade nemá reálnu šancu dokázať, že tá výpoveď bola len "pomstou" zamestnávateľa za sťažovanie si.
Druhou možnosťou je podanie podnetu na inšpektorát práce. Opäť však nastáva rovnaký problém s dokazovaním nútenia k nepovoleným nadčasom. Individuálna snaha dáva vodičom len malú šancu uchrániť si svoje práva. Túto šancu je možné zvýšiť kolektívnym postupom viacerých profesionálnych vodičov.

Nedostatočné sú tiež systémové opatrenia zo strany štátu - minimálne by sa zišli napríklad častejšie kontroly dopravcov. Zlepšeniu situácie nepomáhajú ani vodiči, ktorí porušujú predpisy o pracovnom čase dobrovoľne - motivovaní napríklad vyššími odmenami. Opäť je však chyba jednoznačne na strane zamestnávateľa, ktorý by nemal žiadne porušovanie predpisov dovoliť, nieto k nemu ešte svojich zamestnancov navádzať.

Nezabúdajme, že téma nadčasov sa netýka len profesionálnych vodičov a ich zamestnávateľov. Týka sa nás všetkých. Každá ďalšia tragická dopravná nehoda spôsobená unaveným vodičom, v ktorej stratíme niekoho blízkeho alebo sa jej sami zúčastníme môže byť hrozivým pripomenutím tohto faktu. Tých takmer 80 % účastníkov ankety portálu Profivodic.sk je totiž varovné číslo.

Autor: Maroš Solčanský